V predchádzajúcich blogoch som poukázal postupne na systém klamstiev, na ktorých založili vládcovia USA, a zdá sa že už aj EÚ, svoju prosperitu. Vychádza zo sústavného vedenia vojen, ktoré podporujú ekonomiku – nahrádzajú normálny dopyt ktorý chýba následkom nerovnomerného (v USA extrémne) rozloženia bohatstva.
Vládcami sú žaby ktoré sedia na prameni – t.j. tí čo v rámci toho nerovnomerného rozdelenia majú v rukách zdroje. Pod ťahom a príkladom tých z USA postupne prišli na to, ktoré investície majú najspoľahlivejšiu návratnosť – vyvolávanie napätia a vojen. Dopyt po zbraniach si takto regulujú sami. Potrebujú k tomu pomerne málo:
Prostriedky na vyvolávanie napätia a vojen – najlepšie sú tajné služby. V predošlých blogoch som ukázal, že ako útok na WTC a následný útok na Afganistan, tak aj ďalšie vojny – Irak, Sýria – zariadili CIA, neskôr aj s účasťou britských tajných služieb. Dnes USA vyťahujú informácie, že za útokom na WTC bola Saudská Arábia, ale to vyťahujú z pôvodne tajných materiálov CIA, čiže to vedeli od začiatku a išlo tu o spoluprácu, prípadne objednávku.
Zastrašovanie obyvateľstva terorizmom, ktorý sami vytvárajú, a ktorým sa ospravedlňuje postupné okliešťovanie ľudských práv, v súčasnosti hlavne všeobecné odpočúvanie. Tento terorizmus vytváraný v priestore ktorý obsadili následne po Afganistane a obsadení Iraku (dokázané ako ilegálne tzv. Chilcotovým vyšetrovaním – Chilcot Inquiry), kde vo vojenskej väznici USA v tábore Bucca vytvorili ISIS. Odtiaľ, aj vďaka rozvráteniu Sýrie a Líbye, postupne terorizmus prišiel aj do Európy – teda dodal nám ho náš „hlavný spojenec“. Ktovie či to niekto v rámci EÚ objednal?
Posledná otázka je dosť dôležitá. Ide totiž o to, či EÚ, resp. jej jednotlivé štáty:
spolupracujú na systematickom vytváraní vojen a klamaní obyvateľstva (teda akceptovali postupy USA, aj voči vlastnému obyvateľstvu) dobrovoľne, lebo uznali že to „vynáša“, a pomáha ekonomike EÚ, alebo
dostali sa do tejto pozície pod tlakom napr. US oligarchov, aj cez NATO, ktorí asi môžu mať značný vplyv na financie a ekonomiku EÚ, a teda aj na oligarchov EÚ.
Je samozrejme problematické, či máme vôbec možnosť to zistiť, alebo aj či to vedia napr. naši poslanci v Európskom Parlamente. Keď ich sem-tam počujem ako niečo hovoria, znie to, že nič také neexistuje, a ak by som sa ich opýtal, povedali by pravdepodobne, že podlieham Ruskej propagande. Keď sa rozhoduje o predlžovaní nezmyselných sankcií proti Rusku, ktoré významne poškodzujú ekonomiku EÚ (a hlavne Ukrajiny, ktorá je pritom hlavnou zámienkou pre ich nasadenie), všetci to odsúhlasia, „lebo nechcú porušiť jednotu“. Prečo nám teda tak vadilo jednotné klamanie za komunizmu? A ako to, že sa opäť vyčlenili skupiny ľudí, ktorí nemajú žiaden problém omieľať klamstvá a zase sú na politických funkciách (niektorí v spoločnostiach financovaných oligarchami), a v hlavných médiách iné typy vôbec nevystupujú – a to v celej EÚ? Nejak sa nám tá demokratizácia nepodarila, môžeme nanajvýš písať blogy, čo sa za komunizmu dalo len formou vyrábania „samizdatov“ a ich distribúciou, ale zrejme tým to aj končí. Môžeme len sledovať ako nás EÚ – ako vazal USA – postupne zaťahuje stále hlbšie do nebezpečenstva vzniku vojny v Európe, a ako v rámci „novej demokracie“ nemáme vôbec žiadne páky. Nové „extrémistické“ politické strany sa v podstate tiež týmto nezaoberajú, ale možno postačí ak budú klamať len o niečo menej ako tie štandardné.