Ako sme sa dozvedeli z našej tlače, pani Federica Mohegrini – vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku je „znepokojená“. To som aj ja, takže ma to zaujalo, zriedkakedy mám rovnaký názor ako vysokopostavení reprezentanti EÚ. Aj oblasť znepokojenia – zahraničné veci a bezpečnosť – sedí, takže som si to pozorne prečítal.
Článok bol dobre napísaný, ale keď som dočítal zistil som, že okrem toho príjemného čítania mi priniesol, alebo skôr potvrdil, len známu informáciu: Časť 1 – naši vrcholoví funkcionári EÚ sú celkom odtrhnutí od reálneho sveta v niektorých častiach Európy a pokúšajú sa na všetko aplikovať nejakú frázovitú pravicovú ideológiu. Časť 2 – bohužiaľ presne rovnako sa pokúšajú stavať k bezpečnosti Európy.
Takže k časti 1 – Ako sa čím ďalej tým viac potvrdzuje, vytvorenie štátu Kosovo, v rozpore s medzinárodným právom (a celkom protiprávnym postupom podľa istého českého zúčastneného diplomata), vytvorilo na Balkáne sud pušného prachu. Bolo pri tom poškodené Srbsko, ešte by som ale pripomenul, že predtým bolo zbombardované dvomi štátmi NATO. Teraz táto situácia prakticky nie je riešiteľná, nakoľko Kosovo už nejaký čas existuje, a bol by samozrejme problém začleniť ho späť do Srbska.
Teraz prejdem plynule k druhej časti a prirovnám túto situáciu k inej – k „anexii“ Krymu Ruskom. Krym bol vždy Ruský, priradil ho k Ukrajine Chruščov až v roku 1953, viac-menej z technických dôvodov, nežili tam Ukrajinci, ale Rusi a Tatári. Krym sa vrátil pod Rusko na základe plebiscitu v súlade s hlasovaním drvivej väčšiny obyvateľov. Okrem toho je tu ešte jeden faktor – Dohoda o zrušení Varšavskej Zmluvy obsahuje dva základné momenty:
V čase keď sa uskutočnil plebiscit na Kryme a následne sa Krym vrátil pod Rusko, siahalo už NATO po ukrajinskú hranicu, na severe prakticky po Ruskú hranicu, a na juhu po Čierne more. Teda aby bolo jasno: najprv porušilo dohodu NATO, a porušovalo ju roky, až potom porušilo svoju časť Rusko. A navyše, ak EÚ uznáva nezávislé Kosovo, musí uznať aj Ruský Krym a prestať hrať tú pokryteckú hru USA na jednookého. EÚ vytvorila Kosovo, s čím si teraz nevie rady, Rusi vyriešili otázku Krymu spôsobom ktorý rešpektuje právo jeho obyvateľov na sebaurčenie, a nemá s ním problémy. Prečo by sa mal Krym vrátiť pod Ukrajinu ak to nechce jeho obyvateľstvo? Pretože to chce USA a ich vazal EÚ? To naozaj nie je dostatočný dôvod. Ale svedčí o slepote, ktorá pre budúcnosť EÚ neveští nič dobrého, ak sú podobne zaslepení aj funkcionári ďalších oblastí. A vzostup radikálnych strán nech si pripíšu títo páni a dámy, ľudia nie sú takí slepí, vidia že väčšina problémov sa rieši len formálne podľa nejakej ideológie. A opäť musím konštatovať – to sme tu už mali.
No a vyššie uvedená slepota začína významne ohrozovať našu bezpečnosť. Zástupcovia (vysokí a aj tí nižší) EÚ sa nečinne prizerajú ako tu USA rozmiestňujú vojská a zbrane (aj raketové základne „proti Iránu“), na Slovensku má vraj NATO nejaké veliteľstvo, ktoré by bolo v prípade konfliktu pravdepodobne tiež cieľom. Teda buď nemajú dostatočné vedomosti na to, aby si uvedomili že tým zvyšujú riziko vzniku vojny v Európe, alebo sme úplnými vazalmi USA a tým je to jedno, prípadne je to súčasťou ich cieľov. Ale ak „extrémisti“ budú mať plán skutočného znižovania napätia v Európe – nebudeme ich voliť? Tým by vlastne postavili do polohy extrémistov štandardné strany, ktoré to až sem doviedli. EÚ má naozaj dôvod byť znepokojená, ale to nestačí, lebo sama spôsobuje to čo ju potom znepokojuje, resp. klame o príčinách problémov, viď napr. migráciu. Pritom by možno stačilo prestať klamať a začať sa chovať ako veľmoc, ktorá sleduje záujmy svojich občanov a nie výrobcov zbraní (v drvivej väčšine z USA).