Založ si blog

Podarí sa Trumpovi zjednotiť svet – proti sebe?

Rétorická otázka ako motto: Kedy nás budú naše verejné médiá skutočne informovať o všetkom pravdivo a prestanú sa báť diplomatov a špiónov USA a ich žalobáb z Bratislavskej Kaviarne, resp. iných US platených skupín? Zdroj: Dilip Hiro, Tom Dispatch.

Jedna vec sa už zdá byť istá v Trumpovej ére: zo sveta sa už nestane ihrisko Amerického prezidenta. Jeho ultra-unilateralistická, odmietavá politika v obchode, dohode o denuklerizácii Iránu, nákladoch na obranu, a klimatickú zmenu (moja vsuvka – preberám tu len prvé dve témy) už vytvárajú počiatočné anti-Trump hnutie globálne (a v USA tiež). V pozoruhodnej miere sa štáty, na ktoré sa zameral, spájajú do skupín aby sa postavili jemu, resp. jeho politike. V zahraničí, a dokonca aj doma, kde prezident čelí vzrastajúco silnému protivetru vo veci klimatických zmien, ako na štátnej, tak aj lokálnej úrovni, vstupujeme do nového sveta kráčajúceho za kolabujúcou Americkou domináciou minulých troch štvrtín storočia.

Poďme na vec – opozíciu ktorú Trump vytvára proti sebe – podľa jednotlivých tém. Je toho veľa, takže dnes len dve témy: Cezhraničný obchod a jadrová dohoda s Iránom.

Cezhraničný obchod

V Januári 2017, prvý deň v úrade, prezident Trump promptne odvolal USA z dlho vyjednávanej 12-národnej zmluvy o transpacifickom partnerstve (Trans-Pacific Partnership – TPP), čím hlboko sklamal okrem iných blízkeho spojenca, Japonského Premiéra Shinzo Abe. Ten si usilovne predchádzal priazeň Trumpa akonáhle bol zvolený, na golfovom ihrisku aj mimo neho. Deň predtým v Januári sa Abemu dokonca podarilo dosiahnuť aby jeho vlastný parlament tú zmluvu odsúhlasil.

Ale v čine, ktorý nemá u spojencov Washingtonu precedens za posledných 7 desaťročí, Abe, spolu s vodcami 10 iných krajín tejto zmluvy — Austrália, Brunei, Kanada, Čile, Malajzia, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapore, a Vietnam — odmietli považovať Trumpov výkonný príkaz za rozsudok smrti nad TPP. Namiesto toho, v prelomovom kroku do nového sveta, pokračovali v jednaniach o zmluve v Čílskom meste Viña del Mar.

Tento Marec, po mesiacoch rokovaní, podpísali Comprehensive and Progressive Agreement for Trans-Pacific Partnership v hlavnom meste Čile, Santiago. Pre signatárov zmluva drasticky redukuje tarify, zatiaľčo zavádza ďalekosiahle nová obchodné pravidlá v rámci trhov pokrývajúcich pol miliardy ľudí na obidvoch stranách Tichého Oceánu.

Táto udalosť je medzníkom uvádzajúcim éru v ktorej krajiny, dlho zvyknuté na sledovanie podnetov z Washingtonu, sa vydali vpred bez jeho účasti. Tým odmietli Trumpov pohľad na obchod ako hru s nulovým súčtom, ktorá pozostáva z výhercov a porazených. Odzrkadľujúc spoločný pohľad signatárov, Čílsky prezident Michelle Bachelet povedal “Musíme ostať v smere globalizácie, a zároveň sa učiť z našich predošlých chýb.”

Bacheletov pohľad zdieľal aj Abe, ktorý vedie krajinu s treťou najväčšou ekonomikou sveta. Japonsko je kľúčový hráč v globálnom obchode. To je aj 28-členná Európska Únia (EÚ), ktorej úhrnný hrubý domáci produkt ($17.278 trillion) vysoko prevyšuje Japonský ($4.872 trillion).

Krátko po zotavení sa z Trumpovho exitu z TPP sa Abe rozhodol oživiť zaseknuté rozhovory svojej krajiny o voľnom obchode s EU. Ich spoločný nesúhlas s obchodnou politikou Amerického prezidenta viedol obidve strany k rýchlemu prekonaniu svojich rozdielov. V Júli 2017 Abe formálne súhlasil s náčrtom zmluvy o voľnom obchode s prezidentom Rady Donaldom Tuskom a Prezidentom Komisie Jean-Claude Junckerom. Týmto EU a Japonsko, rozvinuté demokracie, dali jasne najavo svoje odhodlanie v smerovaní ku liberálnemu, voľne obchodujúcemu, na pravidlách založenému medzinárodnému poriadku, v protiklade s Trumpovým svetonázorom.

V Júli 2018 v Bruseli Európska Únia a Japonsko podpísali najväčšiu dohodu na zemeguli o voľnom obchode – Dohodu o Ekonomickom Partnerstve. Pozoruhodne, pokrýva skoro tretinu hrubého domáceho produktu zemegule a 600 miliónov ľudí. Toshimitsu Motegi, Japonský minister pre ekonomickú revitalizáciu, zhrnul situáciu takto: “Dnešné podpísanie dohody medzi Japonskom a EÚ ukáže znova svetu našu pevnú politickú vôľu presadzovať voľný obchod.” Juncker bol ešte povzbudivejší. “Dopad dnešnej dohody siaha ďaleko za naše brehy“ povedal. „Ukazujeme, že sme silnejší a máme sa lepšie keď spolupracujeme. A ukazujeme cestu príkladom, ukazujeme že obchod nie je len o tarifách a bariérach. Je o hodnotách, princípoch a nachádzaní riešení pri ktorých každý zúčastnený získava.”

Po prvý raz od konca II. svetovej vojny spojenci Washingtonu na Západe, a aj na Východe ukázali dlhý nos Americkému prezidentovi. To túto udalosť urobilo naozaj historickou.

EÚ sa postavila Trumpovi

V máji, keď Donald Trump vystúpil z multilaterálnej zmluvy o denuklerizácii Iránu schválenej Bezpečnostnou Radou OSN, Juncker bol rovnako výrazný v jeho kritike. Tento Joint Comprehensive Plan of Action (JCPOA), ktorý v Júli 2015 podpísalo šesť veľmocí (USA, Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko) a EÚ, bola implementovaná tak ako špecifikoval dokument. Aj tak Trump oznámil obnovenie Amerických sankcií ktoré boli nasadené pred JCPOA. Tieto pokrývali Iránsku energetiku, bankovníctvo a ďalšie sektory, a zahrnoval províziu ktorá penalizuje zahraničné biznisy po celom svete, ktoré by pokračovali v obchodovaní s Iránom, alebo investovaní v Iráne.

Americký prezident v 11-minútovom TV prejave pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia ignoroval 10 kvartálnych správ inšpektorov z International Atomic Energy Agency, ktoré potvrdzovali, že Irán bol v súlade s paktom. Celkove jeho prejav obsahoval 10 nepravdivých alebo zavádzajúcich tvrdení, včítane značného kiksu (howler) že Irán je na “hranici získania najnebezpečnejšej zbrane na svete.”

Ešte pred spustením ekonomickej vojny s Teheránom si Trump znepriatelil EÚ odmietnutím zaručiť jej výnimku z ciel na oceľ a alumínum, ktoré začal nasadzovať proti Číne a iným krajinám v Marci. Americký prezident má autorizáciu na takúto akciu len v prípade, keď ňou chráni “národnú bezpečnosť.” Úradníci EÚ argumentovali, bez úspechu, že ich blok je spojencom USA, a teda podľa definície, nemôže byť národným bezpečnostným ohrozením.

Dnes sme svedkami nového úkazu: vrtošivú asertivitu Americkej administratívy,” povedal Tusk v predvečer EÚ summitu v Sofii, Bulharsko, v polovici Mája. “Sledujúc posledné rozhodnutia prezidenta Trumpa, niekto by si mohol dokonca pomyslieť ‘S takými priateľmi, kto potrebuje nepriateľov?’” V rámci tohto stretnutia sa členovia EÚ zhodli, že sa budú držať JCPOA kým sa jej bude držať Irán.

7. Augusta US sankcie vstúpili do platnosti pre každú finančnú transakciu týkajúcu sa Amerických dolárov vo vzťahu na Iránsky automobilový sektor, kúpu komerčných lietadiel, a kovov včítane zlata. Európska Komisia, výkonná ruka EÚ, okamžite prikázala Európskym firmám, aby sa nepodriadili požiadavke Washingtonu prestať obchodovať s Iránom. Tie firmy, ktoré by sa rozhodli stiahnuť sa, by potrebovali autorizáciu EÚ aby to mohli urobiť. Komisia pokračovala tým, že nastavila mechanizmus, ktorý by umožnil firmám ovplyvneným sankciami žalovať Americkú vládu u národných súdov členských štátov.

Rusko a Čína, spolusignatári JCPOA, hrali spolu s EÚ. “Sme hlboko sklamaní krokmi USA obnoviť ich národné sankcie proti Iránu” povedalo Ruské ministerstvo zahraničia. “Toto je jasný príklad porušenia Rezolúcie OSN číslo 2231 zo strany Washingtonu [o dohode s Iránom] a medzinárodného práva.” Čínske ministerstvo zahraničia tiež ľutovalo rozhodnutie Washingtonu a vyzvalo všetky zúčastnené strany aby sa jej držali v záujme plnej implementácie dohody z roku 2015.

Jednomyseľne prijatá rezolúcia Bezpečnostnej Rady 2231, ktorá prešla v rámci Kapitoly VII Charty OSN, schválila pakt o denuklerizácii Iránu, čím ho urobila súčasťou medzinárodného práva. Zahrnovala výzvu na “podporu a uľahčenie vývoja normálnych ekonomických a obchodných kontaktov a spolupráce s Iránom.”

Ako keby nehanebné porušovanie medzinárodného práva nebolo dosť, Trumpova administratíva sa rozhodla penalizovať členské štáty OSN za to, že sa chovajú podľa tejto rezolúcie – frontálny útok na medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Obávajúc sa US sankcií, niektoré Európske firmy už odstúpili od svojich Iránskych investícií a obchodu pred 7. Augustom. Považujte to za perfektnú ilustráciu Trumpovského sveta, v ktorom ten čo porušuje zákon trestá toho čo ho dodržuje.

Môj komentár: Naozaj nemám pocit, že nás naše médiá o všetkom tomto, a v patričnom objektívnom tóne, rozsahu, a o implikáciách, informovali. Pocitovo je to akoby buď v nich stále pracovali tí istí ľudia ako za komunizmu, ktorým v prípade nadmernej iniciatívy ide „o hubu“, t.j. budú vyhodení, alebo dostávajú priplatené zo zdrojov USA za to čo nám predkladajú, resp. nepredkladajú. Akoby sa povinne orientovali podľa obsahu New York Times a Washington Post. A chová sa tak aj EÚ – koná veľa správnych krokov, ale je o nich pomerne ticho, lebo sú fakticky proti USA – informovanie o nich „by nahlodalo našu jednotu“, hoci sme ich už vykonali? V čom ešte dnes vlastne existuje tá jednota? Naozaj nevidím ani jeden bod, alebo názor, čo by mohol niekto v Európe zdieľať s oficiálnymi postojmi USA. Nesúhlasíme síce momentálne so spojencom, ale nebudeme to rozmazávať v médiách, ľudia si to nevšimnú? Možno je to čiastočne tak. Odporúčam prečítať si blog od „julo“ pod názvom „Spoločenský AIDS v EÚ“, ten to dobre vystihuje.

Stále o tom čo sa nedeje: MH17, Novičok, Ruské zasahovanie, „hodnoty EÚ“, extrémisti, . . . dookola. Pridávam 9/11, bolo výročie.

17.09.2018

Vymenované témy sú zoznamom, ktorý som nazval „informácie o tom čo sa nedeje“. To je moderná taktika oblbovania formou zaplavovania obyvateľstva v rýchlom slede „informáciami“, ktoré viac »

EK: Maďarsko vážne ohrozuje hodnoty EÚ. Je to blbosť.

12.09.2018

A navyše Juncker: Svet potrebuje silnú EÚ ktorá hovorí jedným hlasom. Tieto dve vyhlásenia tak trochu naznačujú, že v EÚ vznikla samozvaná podmnožina – možno štátov, ale skôr majetkovo-politických viac »

Švédska krajná pravica znepokojuje. Ukrajina nevadí?

09.09.2018

Podľa dnešnej Pravdy po voľbách sa vo Švédsku môže krajná pravica stať druhou najsilnejšou stranou. Píše sa o Švédsku, ale len minulý týždeň avizovalo „nebezpečenstvo krajnej pravice“ viac »

rohing, rohingovia, utecenci

Medzinárodný súd preveruje násilné deportácie Rohingov v Barme

18.09.2018 21:56

Súd preveruje, či by postup nemohol byť klasifikovaný ako vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti.

gábor gál

Europoslanci hovorili s Gálom o slovenskom právnom systéme

18.09.2018 20:37

Poslanci Európskeho parlamentu preverujú na Slovensku situáciu v oblasti bezpečnosti novinárov, ale aj korupcie a dodržiavania princípov právneho štátu.

duda

USA zvažujú trvalú základňu v Poľsku a zrušenie víz pre Poliakov

18.09.2018 20:10

V krajine síce už americkí vojaci pôsobia, nie sú tu však rozmiestnení nastálo.

Čína USA Trump clá dodatočné zavedenie

Trump sa pri Číne zahráva s ohňom

18.09.2018 20:00

Po mesiacoch kriku americký prezident Donald Trump nakoniec splnil svoje hrozby a ekonomicky tvrdo udrel na Čínu.

Ivan Hečko

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 278014x
Priemerná čítanosť článkov: 2673x

Autor blogu

Kategórie